Česká antropologie 73/1, Olomouc, 2023 9 Původní práce STANOVENIE BIOLOGICKÉHO PROFILU KOSTROVÝCH POZOSTATKOV V PAVLÍNSKOM KLÁŠTORE V GOMBASEKU Determination of the Biological Profi- le of the Skeletal Remains in the Pauline Monastery in Gombasek Jana Gaľová 1 , Soňa Kalafutová 1 , Kamil Švaňa 2 , Arpád Balogh 3 , Eva Petrejčíková 1 , Miriama Šlebodová 1 1 Katedra biológie, Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešovská univerzita v Prešove, Prešov, Slovenská republika 2 Archeológia Zemplín, s. r. o., Kostolné námestie 5, 071 01 Michalovce, Slovenská republika 3 Katedra teórie a dejín umenia, Fakulta umení, Technická univerzita v Košiciach, Košice, Slovenská republika Abstract This study describes the skeletal remains that were disco- vered during archaeological research of the Pauline monaste- ry in Gombasek. This monastery is dated from 1371 to 1566. The exhumation of the analysed skeletal remains was made in July 2021. The basic characteristics of the biological profile – age, sex, height were determined, as well as the occurrence of pathological manifestations and other non-metric characteris- tics. Skeletal remains exhumed from four graves were analysed. Grave 1 contained the remains of a female individual, her age was approximately 24 to 30 years and body height was 158.8 ± 4.97 cm. Only dental tissue was preserved in grave 2. Grave 3 contained the remains of a female individual, her age was appro- ximately 35 to 40 years and body height was 159.5 ± 4.15 cm. The last grave 4, contained also the remains of a female indivi- dual, her age was approximately 25 to 40 years and body height was 150.5 ± 4.49 cm. Osteochondritis dissecans could be ob- served on all three human skeleton remains. Enamel hypoplasia was present on the teeth of two individuals. Key words: anthropological analysis, osteochondritis dissecans, enamel hypoplasia, Gombasek, monastery Úvod Kláštor rádu pavlínov v Gombaseku bol založený v roku 1371. Vďaka donáciám, ktoré pochádzali od rodu Bubekovcov, získal kláštor v nasledujúcom storočí množstvo majetkov v Bor- šodskej a Gemerskej župe. Zánik kláštora sa spája s obdobím po Moháčskej bitke, keď Bubekovci ako patróni kláštora prestúpili na protestantskú vieru. V roku 1566 Juraj Bubek kláštor násilne obsadil a niekoľko mníchov nechal dokonca mučiť, aby sa do- stal k ukrytému majetku. Už v nasledujúcom roku však zomrel a areál obsadilo cisárske vojsko. Archeologický výskum pavlínskeho kláštora v Gombaseku sa v roku 2021 realizoval juhozápadným a južným smerom od lode kostola, v priestore východného uzáveru svätyne kostola, rajského dvora a v častiach západného traktu kláštora. Počas vý- skumu sa odkryli a preskúmali štyri hroby. Išlo o prvý kostrový materiál z tejto lokality, ktorý bol podrobený antropologickej analýze. Hrob 1 bol orientovaný v smere J–S a nachádzal sa juž- ne od muriva lode kostola, v jeho tesnej blízkosti. Na základe prítomného fragmentárneho črepového materiálu z jeho zásy- pu bolo možné stanoviť, že k uloženiu jedinca do tohto hrobu došlo v období po zániku kláštora, pravdepodobne v 17.–18. storočí. Hrob 3 bol orientovaný v smere J–S a nachádzal sa pri ohradovom murive areálu, južne od juhovýchodného rohu lode kostola. Na kostre sa nachádzali zvyšky tkaniny z odevu so spí- nadlami. Hrob bol čiastočne prekrytý pravdepodobne chlebo- vou pecou, v ktorej akumulačnú vrstvu tvoril početný včasno- novoveký črepový materiál. Zdá sa, že k uloženiu hrobu došlo najneskôr na začiatku 16. storočia. Významná koncentrácia hro- bových jám sa zachytila v juhozápadnej časti kláštorného areá- lu medzi oktogonálnou kaplnkou a kostolom. Po začistení sa tu na úrovni rastného podložia identifikovalo minimálne 15 hro- bov. Preskúmali sa dve z hrobových jám označené ako hrob 2 a hrob 4. Hrobová jama hrobu 2 bola orientovaná v smere V–Z. V zásype sa nenachádzal datovateľný nálezový materiál a na dne hrobovej jamy sa v jej západnej časti nachádzalo len niekoľko zubov. V prípade hrobu 4 sa podobne ako pri hroboch 1 a 3 nad kostrou nachádzali zvyšky drevených dosiek z rakvy. Hrob bol orientovaný v smere Z–V. V dolnej časti výplne hrobovej jamy sa nachádzali zlomky neskorostredovekých nádob. Je možné, že včasnonovoveké fragmenty z úrovne zachytenia hrobu pred- stavujú prímes súvisiacu s neskoršími zásahmi. Uloženie hro- bu tak možno datovať do 15. storočia (Tihányiová, 2020; Taj- kov & Švaňa, 2022). Cieľ Hlavným cieľom tejto štúdie bolo analyzovať kostrové po- zostatky nájdené počas archeologického výskumu pavlínskeho kláštora v Gombaseku. Pozornosť sústrediť predovšetkým na odhad základných charakteristík biologického profilu nájde- ných kostrových pozostatkov, medzi ktoré patrí vek, pohlavie a telesná výška. Následne zaznamenať prípadný výskyt akých- koľvek patologických prejavov a iných nemetrických charakte- ristík na zachovaných kostiach, a pokúsiť sa interpretovať prí- tomnosť týchto charakteristík v širšom kontexte. Metodika Exhumácia analyzovaných kostrových pozostatkov sa usku- točnila v júli 2021, v súčinnosti antropológov s tímom archeo- lógov a technických pracovníkov. Pozostatky boli následne pre- vezené do antropologického laboratória Katedry biológie na Prešovskej univerzite v Prešove, kde sa realizoval základný an- tropologický výskum. Spracovanie kostrových pozostatkov pre- behlo v súlade s etickými štandardmi Etickej komisie Prešovskej univerzity (č. ECUP012023PO) a Helsinskej deklarácie z roku 1964 a jej neskorších dodatkov. Pri analýze kostrových pozostatkov boli využité vhodné an- tropometrické a antroposkopické metódy, ktoré boli zvolené na základe zachovanosti jednotlivých kostrových pozostatkov a sta- vu v akom boli exhumované, tak aby bolo možné získať čo na- jväčšie množstvo dôveryhodných informácií. Odhad pohlavia bol uskutočnený na základe spracovania rozmerov nameraných na panve programom DSP (Murail, Bruzek, Houët, & Cunha, 2005); hodnotenia morfoskopických znakov na lebke (Walrath, Turner, & Bruzek, 2004); merania rozmerov na hlávkovom vý- bežku (processus mastoideus) (Gilles & Elliot, 1963; Saini et al., 2012); merania rozmerov na kľúčnej kosti (clavicula) (Papaioan- nou, Kranioti, Joveneaux, Nathena, & Michalodimitrakis, 2012); merania rozmerov na členkovej (os talus) a pätovej kosti (os cal- caneus) (Steele, 1976); meraním obvodu hlavice ramennej (hu- merus) a stehnovej kosti (femur) (Černý & Komenda, 1980); a/ alebo na základe zakrivenia ramena sánky (ramus mandibulae)