2022 Volume XXII(1): 62-74 Acta academica karviniensia DOI: 10.25142/aak.2022.005 62 APPLICATION OF THE SUPER-DEDUCTION OF R&D COSTS BY TAX ENTITIES IN THE SLOVAK REPUBLIC ACCORDING TO THE GRAND CRITERION NUMBER OF EMPLOYEES [Uplatnenie super-odpočtu nákladov na výskum a vývoj daňovými subjektami v Slovenskej republike podľa veľkostného kritéria počet zamestnancov] Lea Jančičková 1 , Renáta Pakšiová 2 1 Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta hospodárskej informatiky, Dolnozemská cesta 1,852 35 Bratislava Email: lea.jancickova@euba.sk 2 Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta hospodárskej informatiky, Dolnozemská cesta 1,852 35 Bratislava Email: renata.paksiova@euba.sk Abstract: The application of the super-deduction of a tax as a support R&D in tax entities is primarily conditional on an assessment of whether the activity is in fact research and development. The aim of the paper is to analyse the structure of entities applying the super-calculation of research and development costs in the Slovak Republic in the period from 2015 to 2018 as well after the increase in the super-calculation rates in 2019. In the paper we mostly use quantitative statistical analysis. The rate of Slovak entities application of super-deduction in the individual years examined is low, despite a gradual increase in rates up to 150% (plus 100% year-on-year growth) in 2019. The assumption that the number of companies applying super-deduction would increase even with the increasing number of employees of the company has not been confirmed. During the period considered, companies with 10 to 50 employees applied 344 times, which was the cumulative maximum for the entire period considered. This category also prevailed in the individual monitored years. The sectoral structure of the companies is diverse, with the information technology sector predominating, followed by the engineering and electrical engineering sectors. Keywords: development, employees, research, sector, super-deduction. JEL classification: O32, M21, H25, M40, O38 Received: 12.12.2020; Reviewed: 13.3.2021; 14.3.2021; Accepted: 18.5.2022 Úvod Globálna ekonomika v súčasnosti čelí novým výzvam spojeným s globalizáciou, vznikom nových technológií a prechodom na znalostnú ekonomiku. Výsledkom sú rýchlo rastúce trhy so stále tvrdšou globálnou konkurenciou, ktorá núti spoločnosti poskytovať produkty, procesy a služby s pridanou hodnotou. Vedecké poznanie sveta sa stalo neoddeliteľnou súčasťou životných potrieb ľudstva a zároveň nevyhnutnou podmienkou rozvoja spoločnosti. Ovplyvnilo to aj investičnú štruktúru spoločností a dôležitosť určitých typov investícií (Ahuja 2011). Tiež to vysvetľuje, prečo sa úloha investícií do výskumu a vývoja stáva čoraz dôležitejšou, pretože sa často považuje za kľúčovú hybnú silu inovatívnych výsledkov a udržania si konkurenčnej pozície na trhu (Arkhipova a kol. 2019, Akhmetshin a kol. 2018, Dmitriev a kol. 2018). Investície do výskumu a vývoja sú preto dôležitým faktorom dlhodobej životaschopnosti moderných spoločností, najmä v podmienkach neustále sa meniaceho podnikateľského prostredia (MacGregor Pelikánová 2019a). V súlade s tým by mali byť podniky motivované k investíciám do výskumu a vývoja, aby rozvíjali svoje konkurenčné výhody (Ravšelj a kol. 2017, 2018, 2019) alebo ako uvádzajú Staníčková a Melecký (2014), aj ďalšie faktory determinovali konkurencieschopnosť ekonomických subjektov v špecifických oblastiach a podmienkach Európskej únie. Inovačné aktivity úzko súvisia s prežitím firmy na globalizovanom trhu a s konkurencieschopnosťou, čo sa konkrétne