241 VIeRa PeTlUŠoVá, PeTeR PeTlUŠ, JURaJ HReŠKo Kultúrna krajina Hronskej pahorkatiny – vývoj a využívanie Petlušová, V., Petluš, P., Hreško, J.: Cultural landscape of Hronská pahorkatina Upland – Development and land Use. Životné prostredie, 2018, 52, 4, p. 241 – 246. Land predominantly used for agriculture is a most important feature of the cultural landscape and the traditional agricul- tural landscape is a very special element of our cultural heritage. Moreover, the agricultural landscape is a phenomenon of environmental adaptation, and increasing consumption, globalisation and business demands bring many negative values. In addition to these adaptations, there are also problems created by losses of unique parts of the agricultural landscape. These especially include the valuable old vineyards and the small-scale arable fields on terraces. We observe the continu- ous impact of agricultural intensification and changes in the traditional methods of farming in the southern part of the Hronská pahorkatina Upland, and we therefore focus on the negative impacts of land use and especially the development and consequences of water erosion. This paper identifies the disappearance of traditional agricultural landscape elements and analyses the loss of natural heritage factors due to agricultural intensification. Finally, we establish the development and consequences of soil erosion on the slopes and we outline future measures to stabilise this agricultural landscape. Key words: agricultural land, landscape structure, relief, slope, exposure, negative impacts of agriculture, water erosion Pojem kultúrna krajina je široký a stretávame sa s ním v rôznych oblastiach nášho života. Najčastejšie sa používa v súvislosti s prízvukovaním, že krajina ako taká je nositeľkou kultúrneho odkazu mnohých generá- cií a je kultúrnym fenoménom. Hlásia sa k nemu viaceré rezorty a nájdeme ho aj v zákonoch. Kultúrna krajina nesie znaky kultúry (kultivácie krajiny, pestovania kul- túrnych rastlín), architektúry, symbolov a duchovných výtvorov rozmiestnených v krajine. Je dôsledkom po- čiatočných sociálnych, ekonomických, administratív- nych a náboženských požiadaviek a do svojej súčasnej formy sa vyvinula spojením s prírodným prostredím alebo reakciou na toto prostredie (Supuka, Verešová, 2008; Verešová, Supuka, 2009). Každé historické obdo- bie vtláča špecifickú pečať do krajiny, preto aj vytvo- rené fenomény kultúrnej krajiny sú rôzne. Vznikli ako súčasť životných potrieb človeka a približujú zároveň stále živú históriu ľudskej spoločnosti. Kultúrnu krajinu možno chápať aj ako hmotnú realitu, ktorá je výsledkom neustáleho spolupôsobenia človeka a jeho aktivít na prí- rodnú krajinu (Hrnčiarová, 2010). Významný fenomén kultúrnej krajiny predstavujú historické prvky a mozaiky krajiny s tradičným spôsobom hospodárenia, ktoré sú svojimi hodnotami veľmi cenné nielen z lokálneho, ale aj z medzinárodného hľadiska (tradičná vinohradnícka, agrárna a banícka krajina, krajina s rôznymi formami osídlenia, stavieb a pod.). Nie je dôležité, akú krajinu máme chrániť, ale skôr aké aspekty sú najcennejšie a na aký krajinný typ sú viazané (Kender a kol., 2005). Poľnohospodárka krajina ako jeden z typov kultúr- nej krajiny sa vyznačuje tým, že dominantnou činnos- ťou je poľnohospodárstvo, ktoré so sebou prináša via- cero negatívnych vplyvov. V mnohých prípadoch tak dochádza k eliminácii špecifických fenoménov poľno- hospodárskej krajiny. Okrem činnosti človeka k tomu prispievajú aj prírodné podmienky, na základe ktorých sa formujú spôsoby využívania poľnohospodárskej kra- jiny. Vychádzajúc z predpokladu, že fenoménom kul- túrnej krajiny sú historické prvky využívania krajiny, možno očakávať, že k nim patria jedinečné územia tra- dičnej poľnohospodárskej krajiny. Pri bližšom skúmaní však zistíme, že sa často ako fragmenty objavujú aj v in- tenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine. Fenomény kultúrnej krajiny nachádzame aj v južnej časti Hronskej pahorkatiny. Predstavujú ich prevažne zvyšky tradičných vinohradov, ale aj iných foriem histo- rického využívania krajiny. Prírodný potenciál územia však ponúka možnosti na rozvoj intenzívnej poľnohos- podárskej činnosti, v dôsledku ktorej vznikajú v kra- jine procesy, ako erózia, akumulácia pôdy v dolných častiach svahov, znečistenie pôdy chemizáciou a pod. Príspevok poukazuje na vývoj a využívanie krajiny v južnej časti Hronskej pahorkatiny a negatívne vply- vy využívania krajiny v dôsledku vodnej erózie pôdy. Vychádza z poznatkov publikovaných v práci Petlušová a kol. (2016, 2017). Stručná charakteristika územia Sledované územie predstavuje intenzívne poľnohos- podársky využívaná krajina južného výbežku Hronskej pahorkatiny, rozprestierajúca sa v katastrálnych úze-