18 DISKUSIE SYNTAKTICKÉ MODELOVANIE SLOVENSKÝCH POSESÍVNYCH REZULTATÍVNYCH KONŠTRUKCIÍ V RÁMCI DEPENDENČNEJ GRAMATIKY MARKUS GIGER GIGER, M.: The Syntactic Modelling of Slovak Possessive Resultative Constructions in a Depen- dency Grammar Framework. Jazykovedný časopis, 51, 2000, No. 1, pp. 17 – 26. In Slovak grammar possessive resultative constructions (formed by the auxiliary mať and the so- called n-/t-participle) are, in most cases, considered syntagms, i.e. cases of verbal attribute (‘doplnok’). It seems, however, that at least part of the constructions in question cannot be analysed this way. Suggested modelling according to the surface-syntax component of the „Meaning ↔ Text“ model shows that posses- sive resultative constructions in Slovak can be syntactically interpreted as analytic word-forms. 0. Pojem rezultatívnych konštrukcií ako slovesných tvarov vyjadrujúcich stav, ktorý nutne implikuje predchádzajúci dej, sa stal všeobecne používaným vďaka lenin- gradskej typologickej škole (Neďalkov, 1983). Podľa diatézy sa pritom líšia najmä predmetové a podmetové rezultatíva (X otvoril okno → Okno je otvorené, resp. Rie- ka zamrzla → Rieka je zamrznutá). Autori však poukázali aj na slovenské konštruk- cie mať + n-/t-ové príčastie ako príklad na posesívne rezultatívne konštrukcie, to znamená také rezultatívne konštrukcie, ktoré sú odvodené od tranzitívnych slovies a „pripisujú“ rezultatívny stav ďalšiemu participantovi (pozri Neďalkov – Jachontov, 1988, s. 9, 22 – 26). Tento ďalší participant môže (no nemusí) byť totožný s agen- som, to značí, že v nasledujúcom príklade môže byť X = otec, ale tiež X ≠ otec: (1) X uvaril polievku → Polievka je uvarená → Otec má polievku → Otec má polievku uvarenú. O daných konštrukciách sa však v slovakistickej jazykovede diskutovalo dávno predtým, najmä od vyjdenia Paulinyho Slovenského časovania (Pauliny, 1949, s. 55). V popredí pritom stáli úvahy o ich sémantike, najmä o ich časovom význame. 1 V 1 Tejto otázke, ktorá tu nebude témou ďalších úvah, venovali rozsiahle štúdie V. K r u p a (1962) a Ľ. Ď urovi č (1980), v ktorých sa na základe určitých sémantických vlastností daných konštrukcií pokú- JAZYKOVEDNÝ ČASOPIS, 51, 2000, 1