- 150 - GEOGRAPHIA CASSOVIENSIS VIII 2/2014 Špecifiká volebnej účasti v obciach Košického kraja vo voľbách na rôznych úrovniach v rokoch 1999-2014 Roman MIKUŠ, Daniel GURŇÁK Abstract: The main objective of this paper is to analyse why the Košice self-governing region is noto- riously known for one of the lowest turnouts out of all self-governing regions, mainly from the elec- tions in 2006 up to the presidential elections of 2014. Our special focus is on pointing out how com- munes behaved during the 23 election cycles (counting also second rounds of presidential elections and elections of presidents of self-governing regions) that took place from the 1999 presidential elec- tions up to the 2014 presidential elections. Results are more than interesting. Electoral turnout in almost 25% of all the communes is continuously decreasing in more than one type of elections and turnout in more than 70% of all the communes is continuously decreasing in at least one type of elec- tion. Mobilization in presidential elections and elections of presidents of self-governing regions is completely different. Even though the majority voting system with a closed second round in both cases gives the same opportunity to mobilize, it is not so. Disparities between electoral turnout and its re- gional representation strongly depend upon the activity of previously elected governments and that electoral turnout is a representation of voter dissatisfaction with politics in general. With this dissatis- faction as the leading factor, there is a great potential threat of an unstable political atmosphere. Keywords: Presidential elections, Parliamentary elections, Communal elections, Self-governing region elections, Košice self-governing region, Electoral turnout Úvod V poslednom období môžeme zaznamenať pomerne výraznú apatiu voliča na Slovensku smerom k jednotlivým voľbám, čo vnímame pri pokračujúcich trendoch za možné ohrozenie stability politické- ho prostredia. Cieľom tohto článku je analyzovať problematiku volebnej účasti pre jednotlivé obce Košického kraja, so snahou opísať jej rozdielny vývoj pre jednotlivé typy volieb či identifikovať roz- diely medzi jednotlivými volebnými rokmi. Situáciu v Košickom kraji taktiež porovnáme s ostatnými krajmi a so všeobecnou trvalou apatiou voličov na Slovensku k voľbám. Sprvu je nutné ozrejmiť, aké sú všeobecné trendy vývoja volebnej účasti na Slovensku v jednotli- vých voľbách a pre porovnanie ako je na tom Košický kraj a jeho obce pre jednotlivé voľby. V našej analýze sa budeme venovať obdobiu po voľbách 1998, ktoré môžeme vo všeobecnosti po-važovať za medzník od inklinácie k autoritatívnosti reprezentovanej mečiarizmom smerom k otvorenej spoločnosti a euro-atlantickej integrácii Slovenska (Szomolányi 1997, Madleňák 2012). Takýmto spôsobom boli vláda V. Mečiara a voľby v roku 1998 vnímané zahraničnými médiami (Emerson a Green 1995, Los Angeles Times 1995, de Weydenthal 1998, Human Rights Watch 1998). Vláda autoritatívneho premié- ra v spojení s nacionalistickou SNS a radikálnym ZRS, jej snahy o zmenu viacerých zákonov (špecific- ky volebného zákona pred voľbami 1998) či iné zákonné a nezákonné postupy (únos Kováča ml., nezákonné odvolanie mandátu Gauliedera či Mečiarove amnestie atď.) dovtedy naznačovali inklináciu k autoritarizmu. Napriek tejto jasnej charakteristike autoritatívnej vlády nie je možné štátny politický systém charakterizovať len na základe týchto faktov. Jednou z najdôležitejších charakteristík sú voľby a tie boli vždy od roku 1990 vo všeobecnosti transparentné a charakterom demokratické (s výnimkou snáh o kupovanie hlasov, čo boli pomerne marginálne prípady). Voľba zvoleného časového rámca je ovplyvnená dvoma významnejšími prvkami. Jedným je charakter slovenskej politickej scény v prvom desaťročí od zániku totalitného režimu a najlepšie ho vystihuje výrok Minkinberga (2002), ktorý sa síce vzťahuje na štúdium politickej rodiny radikálnej pravice, ale veľmi dobre sa dá upraviť na vše-