546 Finance a úvûr – Czech Journal of Economics and Finance, 55, 2005, ã. 11-12 MDT: 330.1; 001.891:33(437.6) JEL klasifikácia: A11, P2 kºúãové slová: v˘skum – ekonómia – univerzity – publikácie Stav ekonomickej vedy na Slovensku Pavel CIAIAN* – Ján POKRIVâÁK** – Miroslava RAJCANIOVÁ*** 1. Úvod Vysoko‰kolskému vzdelávaniu, vede a v˘skumu sa v literatúre venuje veº- ká pozornosÈ. Weiler (2000) zdôrazÀuje pozitívnu úlohu univerzít v základ- nom v˘skume, kde univerzity pomáhajú eliminovaÈ zlyhanie trhu vznika- júce v dôsledku nedokonal˘ch informácií a existencie verejn˘ch statkov (Stigler, 1961). Adams (1990) zdôrazÀuje hlavn˘ v˘znam vedy ako stimu- látora rastu produktivity v priemysle, k˘m Smith (2003) pozitívne hodnotí vplyv vedy a univerzitného v˘skumu na lokálny ekonomick˘ rast. OECD (1996) zvlá‰È zdôrazÀuje v˘znam vedy a univerzitného vzdelávania v novej ekonomike, ktorá je zaloÏená na vedomostiach. Prostredníctvom v˘skum- nej ãinnosti na univerzitách sa podporuje kreativita, inovatívnosÈ, flexibi- lita – vlastnosti, ktoré sú nevyhnutné pre novú ekonomiku (Conceicao et al., 1998), (Brown – McCartney, 1998). V Slovenskej republike (ako aj v in˘ch tranzitívnych ‰tátoch) sa vyso- ko‰kolskému vzdelávaniu venuje veºká pozornosÈ aj pre prebiehajúcu refor- mu vysokého ‰kolstva. Deklarovan˘m cieºom reformy má byÈ zv˘‰enie kva- lity vysoko‰kolského ‰túdia a dôraz na v˘skumnú ãinnosÈ. DôleÏitosÈ vedy a v˘skumu na univerzitách ako prostriedku rastu konkurencieschopnosti ekonomiky zdôrazÀuje Európska komisia v rámci tzv. Lisabonskej stra- tégie. V ãlánku sledujeme niekoºko parciálnych cieºov. Prv˘m cieºom je zhodno- tenie kvality univerzít, ktoré poskytujú ekonomické vzdelávanie, a v˘- skumn˘ch ústavov, ktoré sa zaoberajú ekonomick˘m v˘skumom, na základe publikaãnej ãinnosti. Napriek veºkému dôrazu na zvy‰ovanie úrovne vedy a v˘skumu na slovensk˘ch univerzitách a v˘skumn˘ch pracoviskách ne- existuje doteraz Ïiadne kvantifikovateºné hodnotenie kvality jednotliv˘ch slovensk˘ch vedecko-v˘skumn˘ch pracovísk. Nie je preto jasné, ktoré uni- verzity, resp. v˘skumné pracoviská, sú kvalitné a ktoré zaostávajú. Mera- nie kvality vysoko‰kolského vzdelávania je prostriedkom na vytvorenie trhu, na ktorom môÏu univerzity navzájom transparentne súÈaÏiÈ, a t˘m zvy‰ovaÈ kvalitu v˘skumu a vzdelávania. Druh˘m cieºom je porovnaÈ úroveÀ slovenského ekonomického v˘skumu s okolit˘mi ‰tátmi a so svetov˘m ‰tandardom, a teda poskytnúÈ informácie * Katholieke Universiteit Leuven (Belgie), Fakulta ekonomiky a Slovenská poºnohospodárska univerzita v Nitre (pavel.ciaian@econ.kuleuven.be) ** Slovenská poºnohospodárska univerzita v Nitre a Katholieke Universiteit Leuven (Belgie), Centre for Agricultural and Food Economics (jan.pokrivcak@uniag.sk) *** Slovenská poºnohospodárska univerzita v Nitre (miroslava.rajcaniova@fem.uniag.sk)