43 Rómska rodina ako kľúčový aktér formovania vzťahu k vzdelaniu Marek Lukáč (SR) Abstrakt V príspevku sa venujeme významu rodinného prostredia v procese formovania predpokladov rómskych detí vo vzťahu k ich ńkolskej úspeńnosti. Analyzujeme relevantné poznatky o vplyve rodinnej výchovy na ńkolskú úspeńnosťĽ ktoré dopĺňame nańimi výskumnými zisteniami. KĐúčovou kategóriou determinujúcou podobu ńkolskej kariéry je charakter vzťahu dieťaťa k vzdelaniu. Vzťah k vzdelaniu je pojemĽ ktorý syntetizuje motiváciu a postoje k ńkole a vzdelávaniuĽ pričom má výrazný kontextuálny charakter. V závere príspevku si kladieme otázky súvisiace s profesijnými kompetenciami andragógov ako aj ďalńích odborníkov z pomáhajúcich profesií v prostredí rómskych komunít. Kľúčové slová Vzdelanie. Vzťah k vzdelaniu. Postoje k vzdelaniu. Kultúrny kapitál rodiny. Výchovné ńtýly. Sociálna andragogika. Vplyv rodinnej výchovy na prístup dieĢaĢa a celoņivotný postoj k učeniu je dlhodobo konńtatovaný ako samozrejmosĢ. Je výsledkom realizácie ńpecifických činností rodiny Ěrodičově v rámci socializačno-výchovnej funkcie rodiny. VzĢah medzi výchovou a prístupom k vzdelávaniu rómskych detí rovnako teoreticky i výskumne potvrdzujú viacerí autori Ěnapr. HorĖákĽ Ň001; Vańečka a kol. 2002; Cangár Ň00Ň; MatulayĽ Ň00ň; RosinskýĽ Ň006ě. Vzdelanie vńak malo u Rómov historicky iný význam. Ńkolou bol samotný ņivot a vzdelanie predstavovalo súbor poznatkovĽ schopností a zručností ako sa v ņivote orientovaĢĽ ako preņiĢ. Preto malo učenie vņdy vysokú hodnotuĽ ale myslelo sa tým učenie a vzdelávanie v rómskej kultúreĽ jazyku a remeslách. Vzdelanie malo zabezpečiĢĽ aby sa dieĢa naučilo vńetko potrebné pre ņivot v komunite. Na to samozrejme nepotrebovalo knihyĽ nepotrebovalo chodiĢ do ńkoly. Súčasná nepriaznivá situácia v oblasti vzdelávania rómskej menńiny je spôsobená najmä významomĽ ktorý Rómovia vzdelaniu prikladajú. Ten sa odvíja od ich ņivotnej situácie a spoločenského postavenia najmä na trhu práce. Odlińné vnímanie hodnoty vzdelania teda okrem iného pramení z odlińného kultúrneho a normatívneho prostredia 14 . Ńkolou pre rómske deti bola a stále je hlavne rodina a komunita, v ktorej ņijú. Silná viazanosĢ na vlastnú rodinuĽ ņivot v akejsi uzavretej spoločnosti je prameĖom problémovĽ súvisiacich s prostredím ńkoly a samotným učením. DieĢa má oprávnene pocit vytrhnutia z kaņdodennéhoĽ zauņívaného spôsobu ņivota a voĐnej výchovyĽ na ktorej sa podieĐajú viacerí členovia komunity. Dôsledkom ostrého rozporu poņiadaviek ńkoly na správanie dieĢaĢa s výchovnými ńtýlmi v rómskej rodine je často obraz 14 V súčasnosti sa na úkor kultúrne a psychologicky orientovaných teórií vysvetĐujúcich príčiny odlińností v rôznych oblastiach ņivota Rómov viac presadzujú teórieĽ ktorých základom je sociologická reflexia a explanácia vzĢahu k vzdelaniu. Teda nie „rómstvo“ ale viac sociálna odkázanosĢ a sociálne vylúčenie sú konńtruktyĽ odkazujúce na nedostatočne rozvíjaný vzĢah Rómov k vzdelaniu.