BIOSFÉRICKÉ REZERVÁCIE NA SLOVENSKU X. (eds. R. MidriakĽ ď.Zaušková) Zborník referátov z 10. národnej konferencie o biosférických rezerváciách SRĽ konanej 21. – 22. októbra 2014 v Starej Lesnej 55 NÁVRHY ZONÁCIE TATRANSKÉHO NÁRODNÉHO PARKU: AKÝ JE MINIMÁLNY VEDECKÝ ŠTANDARD? Ján Topercer, Jozef Šibík, Marián Janiga, Michal Wiezik, Slavomír Celer, Ingrid Turisová, Juraj Hreško, Peter Barančok, Zita Izakovičová, Ferdinand Šporka, Iľja Krno, Marek Ježík ABSTRACT Zoning of Tatra National Park: what is a minimum scientific standard? We briefly reiterate the subject, goals, foundations, approaches, principles, criteria, methods, their advances and main results of our 2012 proposal for zoning of Tatra National Park (TANAP, Slovakia). Results suggest that both necessary and sufficient scientific standard of zoning would include accordance with IUCN guidelines, laws and best available science. This means science that reduces scientific, economic and social uncertainties to an acceptable minimum, provides decision-makers with all the relevant facts and allows/motivates them to make informed decisions driven by data rather than ideologies, emotions, institutional rivalries or group interests. It would also make all stakeholders fully aware of the consequences of a zoning decision and resolve all important conflicts of interest. Key words: best available science, conservation biology, environmental management, nature conservation, spatial planning ÚVOD Tatranský národný park (TANAP) je právnou škrupinouĽ ktorá má chrániť jadro Tatier – nášho základného prírodného a kultúrneho dedičstva. Viaceré analýzy vedcov (IUCN, 2005, Stloukal, 2005Ľ Švajda, 2012) aj názory verejnosti ukazujúĽ že táto škrupina svoju funkciu neplní dobre. VeĐký podiel na tom môžu mať silnejúce strety rôznych záujmov a spôsoby ich riešenia (Topercer et al., 2012)Ľ ktoré často nespĺňajú medzinárodné vedecké ani právne štandardy. Týka sa to hlavne zónovania, ako hlavnej stratégie na kombinovanie využitia krajiny s ochranou prírodyĽ ktorá má zlaďovať rôzne záujmyĽ rôzne očakávania zdrojov a rôzne spôsoby manažmentu (Walther, 1986, Margules & Pressey, 2000, Day, 2002, Bishop et al., 2004). FaktĽ že v TANAP-e napriek viacerým pokusom v ostatných 12 rokoch (Anonymus, 2011a) zonácia stále nie je prijatἠtiež o štandardnom stave práve nesvedčí. Kritériἠdané smernicami IUCN (IUCN, 1994), zákonom NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a ďalšími odbornými i právnymi normamiĽ predstavujú niečo ako nutný minimálny štandard kvalitnej zonácie. V tomto príspevku sa prostredníctvom stručného zhrnutia cieĐovĽ princípovĽ kritérií a metód posledného prírodovedeckého návrhu zonácie (Topercer et al., 2012) pokúsime na základe dostupných poznatkov odpovedať na otázkyĽ či je takýto nutný minimálny štandard aj postačujúci (zvlášť v podmienkach SR)Ľ či sú v tomto zmysle postačujúce už niektoré z doterajších návrhov zonácie a čo im k tomu prípadne chýba. PRÍRODOVEDECKÝ NÁVRH Z ROKU 2012 Predmet záujmu a ciele VzhĐadom na nedeliteĐnosť prírody Tatier administratívnymi hranicami berie tento návrh potrebný zreteĐ aj na prírodné hodnoty a manažmentové režimy v priĐahlom Tatrzańskom parku narodowom v PoĐskej republike. VzhĐadom na povahu prírodných hodnôt a ich vývoj v Tatrách – najmä na integritu prírodných procesov a konektivitu populácií cieĐových druhov organizmov – pracuje aj s vybranými časťami krajiny mimo územia TANAP-u a jeho ochranného pásma. Ide zvlášť o niektoré ekosystémy vodných tokov v úlohe tzv. priestorových katalyzátorov (pozri nižšie).