Jazyk a kultúra číslo 25-26/2016 Štúdie a články L. Makky: Problém (ne)ohraničenosti a (ne)konkrétnosti estetickej... 44 Problém (ne)ohraničenosti a (ne)konkrétnosti estetickej interpretácie dnes Lukáš Makky Inštitút estetiky a umeleckej kultúry, Filozofická fakulta, Prešovská univerzita v Prešove lukas.makky@gmail.com Kľúčové slová: estetická interpretácia, dialóg, preklad, nadinterpretácia, autentickosť, legitimita interpretácie, „repetitívna“ interpretácia Key words: aesthetic interpretation, dialogue, translation, over interpretation, authenticity, legitimacy of interpretation, repetitive interpretation Interpretácia patrí medzi základné postupy uchopenia (poznania 1 ) vnímaného diela/recipovaného objektu s nutne semiotickým a viacvrstevným charakterom, prostredníctvom ktorého odhaľujeme skryté významy. Interpretáciou artefaktov každodenného diania môže recipient, ale aj bádateľ dospieť k lepšiemu pochopeniu či integrácii skúmaných objektov do ľudského poznania alebo k plynulejšiemu zaradeniu svojho „ja“ do nového diania či kultúrne zmenenej spoločnosti/situácii. Na základe istých, videných, súvislostí a odčítaných kontextov dochádza k prehodnoteniu videného a k ovplyvneniu, pozmeneniu a transformácii konania, myslenia alebo ďalšej recepcie svojho okolia. Problém (estetickej/umeleckej a i.) interpretácie prešiel v ostatných desaťročiach dlhú cestu, no diskusia k jej pochopeniu siaha oveľa hlbšie do minulosti. Aj napriek neutíchajúcim hlasom diskutujúcich o charaktere interpretácie ako takej a o určení jej hraníc, či po ich anulácii, problém estetickej interpretácie naďalej predstavuje živý a potenciálne bohatý teoretický problém. Cieľom príspevku je z tohto dôvodu nazrieť na aktuálne chápanie interpretácie a kriticky prehodnotiť jej vnímanie a význam pre súčasného recipienta či charakterizovať povahu interpretačného aktu ako takého. Zámerom autora nie je prehodnotiť a kriticky preveriť konkrétne interpretácie, ale prostredníctvom nich ilustrovať možnosti a podoby, ktoré interpretácia dnes nadobúda, a azda zodpovedať na otázku, do akej miery je interpretácia naďalej dôležitá. Ján Bakoš viaže interpretáciu na chápanie umeleckého diela, kde dochádza k trom základným rovinám: umelecké dielo ako (1) výpoveď, (2) inštrument alebo (3) prírodný organizmus (Bakoš, 2000, s. 23). V Estetickom slovníku je interpretácia definovaná podobne ako: „[...] základní hermeneutická operace, kterou lze specifikovat jako rozumění [...], výklad [...] a užití“ (Henckmann a Lotter, 1995, s. 91). Implikovanú (a možnú) dehonestáciu interpretovaného objektu jeho užitím asi najlepšie vysvetľuje Rorty. V tomto prípade neprebieha podľa neho vysvetľovanie a odhaľovanie významových štruktúr skúmaného objektu, ale interpret nasleduje istý, vopred určený cieľ (stanovenému cieľu pripisuje väčšiu dôležitosť ako recepcii a interpretácii diela), pri ktorého napĺňaní je objekt interpretácie (zne)užitý. Interpretovaný objekt, činnosť alebo jav je použitý ako prostriedok dosahovania istých výsledkov a je vtesnaný do vopred pripravených štruktúr, ktoré nemusia rešpektovať vymedzenie a morfológiu interpretovaného objektu. Využívanie umenia v prospech inej agendy (keď umenie prestáva byť cieľom osebe a začína sledovať radikálne iné ako autorom implikovane ciele) väčšinou nastupuje po období, keď „umenie naplní svoj cieľ a zmysel“ 1 E. D. Hirsch kategorizuje význam ako základný cieľ a naplnenie interpretácie (bližšie pozri. Petterson, 2003, s. 9).