187 PETER ZUBKO ∗ Poľsko-uhorské súvislosti v dejinách uniatov 1 ZUBKO, P.: The Polish-Hungarian Context in the History of the Unites Believers. Slavica Slovaca, 53, 2017, No. 3-4, pp. 187-204 (Bratislava). This article compares the union between the Catholic Church and the Orthodox Church in Poland and Hungary. The Union closed in Brest city, Poland (1596), influenced the closure of the Union in the Uzhhorod city, Hungary (1646). The mutual comparison of the two unions shows a great deal of differences in the genesis of the unions and in their further development. The Polish Union has all the attributes of a classic Church Union, the Hungarian Union from 1646 has the attributes of a simple personal union. The Polish Union was guaranteed by the Church hierarchy, the king and the pope; the Hungarian Union had a private character between several Presbyters and the Bishop of the Latin Rite of Eger. In the case of Hungary, this was not a one-off event, but the process that was repeated in some years. A further comparison of both environments shows that, in Poland, latinization and polonization developed largely in the wake of the Union. In Hungary, this process took place much later, after the establishment of the Mukacheve Greek Catholic Bishopric (1771). Until then, the Union was inspired by cultural events from the Polish unites believers and Church to cope with the Latin clergy. The Brest Union (1596), the Uzhhorod Union (1646), Latin-Byzantine Relations, Church History. V dejinách medzi Východom a Západom existuje celý rad udalostí, ktoré sa formálne udiali na pozadí dvoch veľkých cirkví (byzantskej a latinskej) a ich dedičov, ale obsahom boli kultúrne napätia a z toho vyplývajúce predsudky. V európskych a rovnako v slovenských dejinách je zjavný kultúrny dualizmus: západný (rímsky, rímsko-germánsky, latinský) a východný (byzantský, grécko-slovanský); obidve kultúry sú plodom stredoveku a sú súbežné. Jaroslav Bidlo to vyjadril slovami: „…stalo se náboženství střediskem všeho kulturního života a život náboženský stal se totožným s životem kulturním – náboženství stalo se samo kulturou.“ 2 V novovekom Poľsku i Uhorsku žili v jednej krajine katolícki a pravoslávni kresťania. Od rozdelenia kresťanstva v roku 1054 obidve cirkvi hľadali vzájomné cesty zblíženia. Najčastejšie bol volený spôsob únie. Je známych niekoľko negociácií, ktoré mali smerovať, alebo aj vyústili do konkrétnej únie, napr. medzi pápežom Paschalom II. (1099-1118) a byzantským cisárom Alexom Komnenom v roku 1112, cisárovým vnukom Emanuelom (1143-1180) a pápežom Eugenom IV. († 1153), Hadriánom IV. († 1154) a Alexandrom III. († 1181), prísľub únie za byzantského cisára Alexa IV. v roku 1203, v polovici 13. storočia na Cypre, za Paleológov a pápeža Gregora X. († 1282) bola uzavretá únia na Lyonskom koncile v roku 1274, v roku 1439 bola prijatá únia na Florentskom koncile. 3 Dialóg o únii na ∗ Prof. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD., Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Dúbravská cesta 9, 841 04 Bratislava 1 Štúdia je súčasťou riešenia projektu APVV-14-0029 CyrSlav Cyrilské písomníctvo na Slovensku do konca 18. storočia. 2 Bidlo, Jaroslav: Kultura byzantská, její vznik a význam. Praha: Jos. R. Vilímek, 1917, s. 3-4, 30. 3 Szaraniewicz, Izydor: Kościelna Unia na Rusi i wpływ jej na zmianę społecznego stanowiska świeckiego duchowieństwa ruskiego. Lwów: Nakładem autora, 1899, s. 1-2. SLAVICA SLOVACA • ROČNÍK 53 • 2018 • ČÍSLO 3-4 (SUPPLEMENTUM)