rozhľady / horizons 83 AbstrAkt Zámerom štúdie je poukázať na konštruovanie Balkánu ako metageograického i meta- forického areálu a na jeho diskurzívnu objektivizáciu v percepcii Západu. Autor sa sna- ží preukázať uplatniteľnosť téz postkoloniálnych a subalterných štúdií na problematiku tejto časti Európy, ktorá sa stala vhodným priestorom pre imaginatívnu, ale i praktickú projekciu koloniálnych ambícií Západu. Z neutrálneho geograického konceptu sa podľa autorovej mienky stala všeobecne známa metageograická metafora, ktorej významy sú utvárané a diktované z dominantnej pozície orientalistického/balkanistického diskurzu. Balkán ako areál sa stal nielen perifériou a alter ego Západu, ale aj akousi liminálnou scé- nou, kam bol v západnej imaginácii často situovaný príkry stret s hodnotami ,,civilizova- nej Európy“. Autor svoje tvrdenia podopiera genézou užívania pojmu Balkán v literatúre i verejnom diskurze a podobami percepcie Balkánu v cestopisoch a cestovateľských den- níkoch, ako aj v dobrodružnej literatúre či iných žánroch umenia a populárnej kultúry. Úvod ,,Jéžišmarjá,“ vykřikl Švejk, ,,to je dobrý. A kde se to panu arcivévodovi, stalo?” ,,Práskli ho v Sarajevu, milostpane, z revolveru, vědí, jel tam s tou svou arci- kněžnou v automobilu.“ ,,Tak se podívejme, pani Müllerová, v automobilu. Jó, takovej pán si to může do- volit, a ani si nepomyslí, jak taková jízda automobilem může nešťastně skončit. A v Sarajevu k tomu, to je v Bosně, paní Müllerová. To udělali asi Turci. My holt jsme jim tu Bosnu a Hercegovinu neměli brát.“ (Jaroslav Hašek: Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války) V Európe azda niet geograického areálu, ktorý by mal taký potenciál najrôznej- ších asociácií a konotácií, ako má Balkán. Balkán totiž nie je iba zemepisným označe- ním, ale univerzálnou metaforou, ktorá sa dá vztiahnuť na celý rad – nie vždy práve najpozitívnejších – javov. Občas sa zdá, akoby boli Balkány až dva: prvý reálny, ktorý je dejiskom histórie i aktuálnej každodennosti, a druhý imaginárny, ktorý je dejis- kom predstáv o tom prvom. Tieto Balkány sa však navzájom ovplyvňujú a napriek tomu, že predstavy o Balkáne nemusia byť nevyhnutne založené na realite, do reality môžu presahovať s priam tragickou dôslednosťou. To platí zvlášť, ak sú predstavy o tom prvom Balkáne vytvárané odkiaľsi zvonka a nezriedka i z pozície moci. V ta- balkán a kolonializmus imaginácie MATEJ KARÁSEK Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda, trnava world literAtUre stUdies 3 • 4 (21) • 2012 (83 – 96)