29 NOVÝ ORIENT 73/2018/3/ LIDÉ A DĚJINY Úvod Senegal bol najstaršou francúzskou kolóniou v subsaharskej Afrike. Jej počiatky siahali do po- lovice 17. storočia, kedy tu na ostrove v ústí rieky Senegal do Atlantiku založili francúzski obchodníci s otrokmi stanicu a pevnosť Saint- Louis. V priebehu 19. storočia sa stal základňou francúzskej expanzie do západného Sudánu, ktorá na konci 19. a začiatkom 20. storočia viedla k vzniku rozsiahleho koloniálneho celku známeho ako Francúzka západná Afrika. Do jej oficiálneho rozpustenia v roku 1958 ju tvorilo osem kolónií – Senegal, Mauritánia, Francúzsky Sudán, Niger, Horná Volta, Dahome, Pobrežie Slonoviny a Guinea. Francúzsko bolo síce demokratickou republi- kou, ktorá oficiálne deklarovala rovnosť svojich občanov, no milióny Afričanov, ktorí sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia dostali pod fran- cúzsku koloniálnu vládu, sa nestali automaticky francúzskymi občanmi. Napriek demokratickým princípom Francúzskej republiky malo africké obyvateľstvo vo Francúzskej západnej Afrike vo všeobecnosti štatút sujets français, francúzski poddaní. Až do polovice 20. storočia žili pod represívnou koloniálnou vládou, ktorá im neumožňovala aktívne sa podieľať na riadení kolónie, obmedzovala slobodu pohybu a odpor proti vládnej moci bol neprípustný. Výnimku tvorilo len malé územie tzv. Štyroch komún Senegalu pri pobreží Atlantiku, zložené z miest Dakar, Saint-Louis, Rufisque a Gorée. Ich pôvodné obyvateľstvo malo od roku 1848 štatút francúzskych občanov bez ohľadu na rasu či ná- boženstvo a muži mali volebné právo. 1 Skutoč- nosť, že Blaise Diagne (1872–1936), mohol byť v roku 1914 ako Afričan zo Senegalu francúz- skym občanom a mohol byť zvolený do fran- cúzskeho parlamentu, bola výsledkom dlho- dobej politiky Francúzska v tejto oblasti známej ako asimilácia. V dlhodobom horizonte malo byť cieľom po- litiky asimilácie pretransformovať koloniálne územia v Afrike na nové francúzske departe- menty a Afričania sa mali stať francúzskymi občanmi, ktorí by svojimi právami, kultúrou či správaním neboli odlišní od Francúzov žijúcich vo Francúzsku. 2 Takýto koncept asimilácie Afričanov s Francúzmi bol však značne zidea- lizovaný a jeho aplikovanie do politickej praxe sa ukázalo ako veľmi problematické. Cieľom môjho článku je ukázať, ako nárast ra- sistického myslenia vo francúzskej spoločnosti na konci 19. a začiatku 20. storočia ovplyvňoval postavenie a štatút afrického obyvateľstva pod francúzskou vládou v Senegale. V centre článku je predovšetkým koncept asimilácie afrického * Tento článok bol vypracovaný v rámci projektuAPVV 15-0030,realizovanom na Ústave orientalistiky SAV v Brati- slave. 1 Cooper2014,s.6. 2 Gilbert – Reynolds 2012, s. 318. Čierni Francúzi? – asimilácia a rasizmus vo francúzskom Senegale * SILVESTER TRNOVEC 10. mája 1914 sa Blaise Diagne z ostrova Gorée pri Dakare stal prvým čiernym Afri- čanom, ktorý bol zvolený ako poslanec za Senegal do Francúzskeho Národného Zhro- maždenia v Paríži. V kontexte koloniálnej Afriky išlo nepochybne o bezprecedentnú historickú udalosť, ktorá však vyvolala u veľkej časti francúzskej spoločnosti zne- pokojenie. Politické elity v Paríži sa začali reálne obávať, že vzhľadom na milióny Afričanov pod francúzskou koloniálnou vládou v Afrike, sa raz Francúzsko môže stať krajinou „čiernych Francúzov“.