Katarína Ihringová Vizuálne umenie a obrat k neurovedám 4 Vizuálne umenie a obrat k neurovedám  Katarína Ihringová; katka.ihring@gmail.com _______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Abstrakt: Základným problémom súčasnej teórie umenia je nové sústredenie sa na obraz. Toto zvýznamnenie vizuality so sebou okrem iných zásadným paradigiem prináša do súčasnej kultúry aj interdisciplinárny dopad, kedy nielen humanitne, ale aj prírodovedne orientované vedné disciplíny dokážu nájs spoločné pole svojho vedeckého záujmu. Výsledkom je vyprofilovanie sa novej vednej disciplíny – tzv. neuroestetiky, predstavitelia ktorej prišli s odvážnym tvrdením, že lokalizovali centrum krásy. Kúčové slová: vizuálne štúdie, kognitívne vedy, neuroestetika, Semi Zeki, centrum videnia. Abstract: The basic problem of contemporary art theory is a new focus on a image. This emphasis of visuality brings amongst other radical paradigms interdisciplinary impact to the contemporary culture, too. Not only humanity, but also natural scientic disciplines are able to find common fields of his scientific interest. The result is a profiling of new scientific discipline – neuroaesthetics. It's leaders came up with a bold statement that located the beauty center. Keywords: Visual Studies, Cognitive Sciences, Neuroaesthetics, Semir Zeki, Center of Vision. __________________________________________________________________________________ Ke v roku 1987 teoretik vizuálnych štúdií a profesor dejín umenia William J. Thomas Mitchell publikoval svoju knihu Ikonológia: Obraz, text, ideológia, predostrel v nej niekoko nových problémov dejín umenia. Dejiny umenia oslobodil od striktnej „kunsthistorickej“ analýzy a interpretácie umeleckého diela z hadiska dejinného či sociálneho a sústredil sa na problém obrazu, ako základného konceptu vizuálnej antropológie, vizuálnej kultúry, ako i teórie videnia. Práve teória videnia v úzkom vzahu s práve sa rozvíjajúcimi kognitívnymi štúdiami priniesla nový spôsob vnímania umeleckého diela. W.J.T. Mitchell súčasnú vedu o obraze pomenoval pojmom, ktorý bol v dejinách a teórii umenia udomácnený a jeho status bol od čias Erwina Panofského (2013) jasne daný. Vedu o obraze nazval identicky – ikonológiou, 1 ktorej predmetom skúmania je rétorika obrazu s dvojitým významom: ako štúdium toho, čo môžeme a vieme poveda o obraze a štúdium toho, čo obrazy samy hovoria o sebe. Mitchell však image – obraz vníma, v duchu vizuálnych štúdií, v širšom kontexte, a tak za obraz nepovažuje len vizuálny obraz, ale akúkovek vizuálnu reprezentáciu. Tú rozdeuje do piatich základných skupín, tzv. obrazových rodín: grafické (obrazy, sochy, kresby), optické (zrkadlové obrazy, projekcie), perceptuálne (zmyslové prejavy), mentálne (sny, spomienky, fantázie) a verbálne (metafory, popisy) (Mitchell 1987). Každá jedna z týchto obrazových vetiev v otázke bádania prislúcha inej vednej disciplíne: mentálne obrazy patria do oblasti psychologického a epistemologického výskumu, grafickými a optickými obrazmi sa zaoberajú dejiny umenia, verbálne obrazy sú súčasou bádania literárnej vedy, kým perceptuálne obrazy sú súčasou najširšej intelektuálnej oblasti. Sú predmetom výskumu fyziológie, neurológie, psychológie, dejín umenia, filozofie, ale aj literárnej vedy. Ide  Text bol vypracovaný v rámci grantu č. 004TTU-4/2015 Kognitívne aspekty estetickej skúsenosti. 1 Mitchellovské chápanie ikonológie na rozdiel od tradičného chápania tohto pojmu sa nezaoberá skúmaním len estetických objektov, ale akýchkovek vizuálnych objektov- napr. masmediálnych obrazcov, diagramov, grafov at.