359 Detva zahalená do smútku. Tri ničivé epidémie pustošiace mestečko v roku 1873 Ján Golian udia v minulosti, podobne ako tí dnešní, mali rozmanitý život skladajúci sa z príjemných aj horších etáp. Človek má však tendenciu viac si pamätať tie dobré veci a na tie zlé zabúdať. Spomienkový optimizmus preto neraz „vyretušuje“ aj tie najkrutejšie udalosti v mysli a pohľad naspäť má výrazne pozitívny dojem. Tento princíp však nefunguje, ak sa vo svetle prameňov pozeráme do minulosti, ktorá sa nás už bytostne nedotýka, a teda neexistuje priama väzba, ktorá by nepríjemné udalosti dokázala „prifarbiť“. Takýto priamy pohľad na každodenný život našich predkov nám poskytujú cirkevné matriky, ktorých údaje sú už v 19. storočí veľmi presné. Na druhej strane nám prinášajú dôsledné informácie o základných udalostiach každého dotknutého človeka. Na tomto prameni a primárnych záznamoch o živote obyvateľov stojí aj predmetný príspevok venujúci sa obdobiu kritickému pre populáciu žijúcu vo farnosti Detva v druhej polovici 19. storočia. Detva bola podľa prvého moderného sčítania obyvateľstva z roku 1869 populačne siedmym najväčším mestom na území Slovenska. Do jej katastra spadalo územie, na ktorom žilo 10 035 obyvateľov. 1011 Do tohto kraja zavítali štyri roky po sčítaní v priebehu niekoľkých mesiacov tri ničivé epidémie. Rok 1873 sa tak v Detve zapísal čiernymi písmenami, keď najskôr medzi jej ľudí prišli detské ochorenia – kašeľ a kiahne a v druhej polovici roka prepukla piata cholerová epidémia. Všetky tri druhy chorôb sa prejavili v regióne s najmohutnejšou silou, ako nikdy predtým a nikdy potom. Príspevok je prípadovou mikrosondou, ktorá reflektuje priebeh všetkých troch ochorení a ich zásadný vplyv na život obyvateľov mestečka. Postup jednotlivých epidémií plasticky analyzujeme na príklade jednotlivých rodín a domácností, ktoré boli 1011 PODRIMAVSKÝ, Dejiny Slovenska III. (od roku 1848 do konca 19. storočia) , s. 181. Ľ