334 INFORMAČNÉ VÝSTUPY ZO SPRAVODAJSKEJ ČINNOSTI V TRESTNOM KONANÍ JUDr. Adrián VAŠKO Katedra kriminálnej polície Akadémia Policajného zboru v Bratislave Externý doktorand Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave Anotácia: Autor vo svojom príspevku charakterizuje spravodajskú činnosť ako realitu v systéme identifikácie trestných činov. Na tomto základe do diskusie predkladá návrhy, ktorými je možné zvýšiť účinnosť a efektivitu identifikácie trestných činov v rámci trestného konania za využitia spravodajskej činnosti, osobitne v procese dokazovania. Kľúčové slová: informácia, spravodajská informácia, trestné konanie, dokazovanie, vyšetrovanie Annotation: In his contribution, the author describes the intelligence activity as a reality in the system of criminal identification. On this basis, it puts forward in the debate proposals to increase the efficiency and effectiveness of criminal prosecution in the use of intelligence, particularly in the process of taking evidence . Keywords: information, intelligence, criminal proceedings, evidence, investigation Úvod V príspevku sme sa rozhodli interpretovať naše postoje k eventualite (prípustnosti) akceptácie informačných výstupov zo spravodajskej činnosti v dokazovaní trestných činov. Východiskom našich úvah je charakteristika podstaty dokazovania trestných činov. Tú je možné vymedziť činnosťou, ktorou sú procesno-právnymi postupmi znaky skutkovej podstaty trestných činov identifikované. Konkrétne kauzy súvisiace s identifikovaním trestných činov dostatočne presvedčivo potvrdzujú, ak nie je uplatnený systémový prístup k práci s informáciami, že jej úspešné zavŕšenie je vo väčšine prípadov nereálne. Z iného uhla pohľadu k uvedenému je vhodné dodať, že v súčasnej dobe realizácia tohto druhu identifikácie je mnohokrát spájaná s formálno-právnymi požiadavkami, ktoré výrazne sťažujú jej účinnosť a efektivitu. Osobitne sa to týka akceptácie informačných výstupov dosiahnutých realizáciou spravodajskej činnosti ako dôkazov v trestnom konaní. V súlade so sledovanými cieľmi interdisciplinárnej celoštátnej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, ako aj existujúcimi potrebami praxe a teórie, je žiadúce iniciovať realizáciu odbornej diskusie zameranej najmä na hľadanie odpovedí na otázky: „Prečo nie sú informačné výstupy zo spravodajskej činnosti akceptované v dokazovaní (§ 119 ods. 2 Trestného poriadku), keď sú spracované v súlade a rozsahu zákona?“ „Ako je možné dosiahnuť želateľný stav?“ Podľa nášho názoru pre dosiahnutie úspechu pri hľadaní odpovedí na tieto otázky je nutné vymedziť charakteristiku spravodajskej činnosti a následne toto poznanie komparovať s platnou právnou úpravou procesu dokazovania v trestnom konaní. 1. K charakteristike spravodajskej činnosti Výkladom historických skúseností je možné dospieť k záveru, že na prvopočiatku spravodajská činnosť mala technologický charakter („utajené“ poznanie - fungovania nástrojov, prípravy ohňa, využívania liečebných postupov, spôsobov získavania potravín, slabých a silných stránok protivníka a pod.). Neskoršie počet objektov, ktoré boli touto činnosťou kontrolované (spracované) sa zväčšoval a spájal predovšetkým navonok mimo územia štátu s vojenským spravodajstvom – špionážou, a vo vnútri jednotlivých štátov za účelom získania a upevnenia moci určitých subjektov (politickej, náboženskej, ekonomickej a pod.). 1 1 Špionáž- (základ slova lat. spinosus = dôvtipný; tŕnitý, pichľavý); vyzvedačstvo, výzvedná služba,