Konference Mladá věda 15. listopadu 2017, Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně © 2017 Fakulta aplikované informatiky 1 ZEFEKTÍVENIE ČINNOSTÍ KRÍZOVÉHO RIADENIA APLIKÁCIOU ANALYTICKEJ VIACÚROVŇOVEJ METÓDY Daniel BREZINA 1 , Zuzana VALÁŠKOVÁ 2 1 Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva ul. 1. mája 32, 010 26 Žilina, Slovensko daniel.brezina@fbi.uniza.sk 2 VSB – Technická univerzita Ostrava, Fakulta bezpečnostného inžinierstva Lumírova 13/630, Ostrava – Výškovice 700 30 zuzana.valaskova@vsb.cz Abstrakt: Krízové javy si vyžadujú čoraz väčšiu pozornosť orgánov krízového riadenia pri účinnom zabezpečovaní ochrany života, zdravia a majetku. Z toho dôvodu je potrebné sa zaoberať manažérskym rozhodovaním v krízovom riadení. Cieľom tohto príspevku je preniknúť do základnej problematiky manažérskeho rozhodovania na úrovni miestnej štátnej správy v procese prevencie a reakcie na vzniknuté krízové javy. Príspevok analyzuje systematický postup modelovania a simulácie krízových javov pomocou analytickej viacúrovňovej metódy. Kľúčové slová: krízové riadenie, krízový jav, rozhodovací proces, optimalizácia. Úvod Článok poukazuje na krízové riadenie na úrovni miestnej štátnej správy a možnosti zefektívnenia činností v procese prevencie ako i riešení krízových javov. Problematike optimalizácie krízového riadenia na úrovni miestnej štátnej správy sa venujú autori článku vo svojich dizertačných prác. Keďže krízové javy permanentne ohrozujú ľudskú spoločnosť a okrem toho existuje odôvodnený predpoklad, že počet negatívnych udalostí, ktoré budú musieť orgány krízového riadenia na miestnej úrovni štátnej správy riešiť, bude vzrastať, sa do popredia dostáva potreba ochrany života, zdravia človeka, majetku a životného prostredia. Vychádzajúc z čiastkových analýz kompetencií a úloh krízového riadenia je možné krízové riadenie na úrovni miestnej štátnej správy charakterizovať ako súbor činností počnúc komplexnou analýzou bezpečnostných rizík a ohrození, prijímaním preventívnych opatrení, krízovým plánovaním, reakciou na krízové javy a kontrolou činností vykonávaných počas prevencie aj pri riešení krízových javov [1]. Krízový manažment plní svoje úlohy v stále zložitejších podmienkach, a preto opodstatnene nastáva potreba zvýšiť účinnosť a efektívnosť krízového riadenia. Účinnosť a efektívnosť krízového riadenia je možné zvyšovať aj prostredníctvom integrácie exaktných metód do riadiacich procesov. 1 Úlohy krízového riadenia na úrovni miestnej štátnej správy Medzi hlavné úlohy krízového manažmentu patrí dôsledná prevencia vzniku krízových javov a pripravenosť na zásah na všetkých jeho úrovniach. Z pohľadu vykonávania úloh je nevyhnutné vytvoriť predpoklady na efektívne krízové riadenie. Z časového hľadiska a postupnosti plnenia úloh krízového manažmentu je ich možné rozdeliť na úlohy vykonávané v období prípravy na riešenie krízových javov a počas ich riešenia (vykonávacia fáza). Prípravná fáza krízového riadenia sa skladá z prevencie a krízového plánovania. Vykonávacia fáza obsahuje reakciu na krízový jav, jeho riešenie a obnovu systému. V rámci plnenia úloh krízového riadenia sú vykonávané činnosti, pomocou ktorých sú navrhnuté potrebné opatrenia a postupy na vykonanie optimálnej realizácie na krízový jav, jeho riešenie a následnú obnovu systému. Proces prevencie aj riešenia krízových javov ako aj eliminovanie ich negatívnych účinkov na spoločnosť i jednotlivca musí byť komplexne pripravený. Je ho potrebné legislatívne zabezpečiť a vytvoriť systém krízového riadenia vo verejnej správe i v rámci podnikateľských subjektov. Súčasťou krízového riadenia nie je len využívanie štandardných síl, prostriedkov a postupov, ale aj čiastočné obmedzenie základných ľudských práv občanov a vyžadovanie vecného plnenia v prospech riešenia krízových javov od právnických a fyzických osôb. Dôležité je tiež delegovanie osobitných právomocí pracovníkom krízového riadenia [2].