DREVINY VO VEREJNEJ ZELENI, konferencia s medzinárodnou účasťou, Nitra, 22.-23. apríl 2009 ....................................................................................................................................................................................................... HRČKOTVORNÉ DRUHY HMYZU NA OKRASNÝCH DREVINÁCH V ZÁPADOSLOVENSKEJ OBLASTI GALL-FORMING INSECT SPECIES ON ORNAMENTAL WOODY PLANTS IN THE WEST SLOVAK AREA JÁN KOLLÁR, PAVEL HRUBÍK, SILVIA TKÁČOVÁ Abstract The research of gall-forming species on ornamental woody plants in urban environment was carried out during the years 2005 – 2008. Research has been realized in 7 model city areas (Nitra, Topoľčany, Komárno, Partizánske, Prievidza, Piešťany and Trnava). In total 126 species and 5 varieties belonging to 12 families were found. The richest abundance had species belonging to families Eriophyidae (32), Cynipidae (29) and Cecidomyiidae (28). Families with the lowest abundance were Eriococcidae (1) and Cerambycidae (1). The gall-forming species we have found on 38 genera of host woody plants. The most preferred were genera Quercus (34), Acer (12) and Populus (10). From coniferous woody plants we found the most species on Larix (3) and Picea (3) genus. Two species were dragged to Slovakia area only in 2006. Probably from Mediterranean comes gall mite Aceria pyracanthi and from North America comes the midge Obolodiplosis robiniae. Key words: alien species, gall-forming organism, ornamental woody plant Úvod Žer vývojových štádií niektorých druhov vyvoláva rôzne poškodenia rastlinných pletív, ktoré nemusia nutne viesť k odumretiu dreviny, ale spôsobujú jej iba estetickú ujmu. Do tejto skupiny patria aj rôzne hrčkotvorné druhy (GREGOROVÁ 2006). Je všeobecne známe, že v širokom oceáne interakcií medzi rastlinami a zvieratami, cecidológia – veda o utváraní hrčiek – reprezentuje najtajomnejšie súostrovie. Korene cecidológie siahajú až do dávnych časov. Hippokrates je prvým známym autorom, ktorý opísal využitie hrčiek v medicíne, a prostredníctvom neho a ďalších autorov vieme, že boli používané pred asi 2500 rokmi rôzne upravované ako jedlo. Hospodársky význam hrčiek bol sústredený okolo extraktov kyseliny tanínovej pre použitie v priemysle. Tanínové fabriky potrebovali veľké množstvá hrčiek, čo si vyžadovalo voľný trh v oblasti hrčiek v Európe. Na konci devätnásteho storočia zber a predaj hrčiek vytváral dôležitý príjem pre lesníkov. Obchod s hrčkami vo farbiarskom priemysle bol tiež podobne rozvinutý (CSÓKA 1997). Približne 13 000 druhov z rôznych skupín hmyzu spôsobuje na rastlinách hrčky. Hrčky predstavujú diskrétne mikroobydlie, čo podporuje relatívne uzavreté spoločenstvá (STONE, SCHÖNROGGE 1998). Zdurenia nazývané „hrčky“ majú rôzne príčiny. Niektoré sú spôsobované hmyzom, ktorý kladie vajíčka na listoch alebo kmeni a stimulujú pletivá k ich abnormálnemu vývinu. Hrčky môžu spôsobovať tiež roztoče a na koreňoch aj háďatká (PIRONE 1978). NIENHAUS, KIEWNICK (1998) charakterizujú hrčky ako anomálie na častiach orgánov (organoidná hrčka) alebo v častiach pletív (histoidné hrčky), ktoré sa utvárajú, kým je hrčkotvorný hmyz aktívny. Termín cecidium zaviedol v roku 1873 do odbornej literatúry po prvýkrát rakúsky entomológ F.A.W. Thomas (SKUHRAVÝ, SKUHRAVÁ 1998). CSÓKA (1997) opisuje 500 druhov roztočov spôsobujúcich hrčky. Veľmi rozmanité hrčky na výhonkoch, ihliciach, listoch a púčikoch spôsobujú početné druhy hmyzu z čeľade Cecidomyidae (Diptera) na rozličných stromoch a z čeľade Cynipidae (Hymenoptera) najmä na duboch (Cynips sp., Andrena sp., Biorrhiza sp., Diplolepis sp., Adleria sp.) (HRUBÍK 1988). CSÓKA (1997) uvádza 7 radov hmyzu, poškodzujúcich hrčky. Najväčší počet hrčkotvorných druhov patrí do radov Diptera (dvojkrídlovce) a Hymenoptera (blanokrídlovce). Mnoho hrčkotvorných druhov patrí tiež k radom Homoptera a Thysanoptera. Hodnotné poznatky o hrčkotvornom hmyze poskytujú práce autorov KIEFER (1914), BAYER (1907, 1932), SKUHRAVÝ, SKUHRAVÁ (1986), SKUHRAVÁ (2005), KELBEL (2001, 2004), KELBEL, HLAVÁČ (2005). 13