Numizmatika, 29: 57 - 68, 2020 Spôsoby výroby falošných papierových platidiel v ruskom impériu v 19. a na počiatku 20. storočia Andrej Segejevič BOIKO-GAGARIN Národné múzeum dejín Ukrajiny (Национальный музей истории Украины), Володимирска 2, 02000 Киев, Украина, e-mail: boiko.gagarin@ukr.net 57 formuje o zachytení falošných 25-rubľových asignácií typu 25 vytlače- ných na hárkoch čínskeho papiera“. 1) V roku 1843 náčelník Odeského colného okruhu dostal z Ministerstva fnancií opis falošných 25-rub- ľových depozitných listov, papier ktorých bol zhotovený „odliatím čerpacou formou s vnútornými znakmi, značne podobnými pravým listom“. 2) 20. októbra 1845 úrad riaditeľa Odeského colného okru- hu dostal tajnú výstrahu Ministerstva fnancií o podozrení príjazdu rižského výrobcu cigár, žida D. Adolfa do Chersonu, ktorý predtým navštívil Hamburg za účelom nákupu špeciálneho „peňažného“ (t. j. ceninového) papiera, vhodného na výrobu falošných papierových platidiel. 3) Na vyvolanie dojmu opotrebovania obehom, čistý papier falšova- telia dodatočne upravovali. Napríklad, pri falzifkátoch 5-rubľových štátoviek vzoru 1851 informačný vestník EZGB uvádzal, že sú vytla- čené na listovom papieri, nasiaknutom mastným roztokom. 4) V prípa- de falošných 10-rubľoviek typu 20, informačný vestník EZGB v roku 1862 informoval, že papier je upravený kyselinou sírovou, čím nado- budol vzhľad drevitého papiera. Získať papier potrebný na falšovanie bolo možné aj inak. V roku 1880 na Podolí polícia zaznamenala, že pokladníci ministerstva f- nancií našli v prijatých peňažných hotovostiach niekoľko falzifkátov štátoviek rôznych hodnôt. Boli zlepené z viacerých kusov 5) , pričom na niektorých boli podpisy a čísla pravé 6) , zatiaľ čo na iných boli sé- rie a podpisy pokladníkov napodobňované ručne 7) (Obr. 1). Takéto prípady môžu svedčiť o tom, že zločinci získali útržky bankoviek zničených v EZGB alebo získali skartované chybné výtlačky, ktoré boli ukradnuté, presne zlepené a znova dané do obehu. V prípade falzifkátov 5-rubľoviek vzoru 1876 zachytených Mogilevským okres- ným fnančným úradom, vyšetrovatelia okresného súdu v Kamenci Podolskom poznamenali: „....zlepenie štátoviek .... je dobré, že treba osobitnej pozornosti na ich odhalenie ....“ 8) . Na uľahčenie práce sa falšovatelia uchyľovali ku krádežiam mate- riálu na výrobu bankoviek v samotnej EZGB. Možnosť ukradnúť špe- ciálne vyrobený papier priamo v EZGB však mali len osoby zamest- nané v tlačiarni, zatiaľ čo väčšina falšovateľov musela získavať vhodný papier inde. Tak v októbri 1868 bolo ukradnutých celkom 132 nepo- tlačených hárkov papiera s vodoznakom na tlač štátoviek. 9) Falzifkáty 10-rubľových štátoviek série А.А. 313112 vytlačené na japonskom pa- Pracovné nástroje používané na falšovanie peňazí sú významným zdrojom poznatkov o tejto forme nezákonnej činnosti. Význam ich štúdia zdôrazňoval už predtým významný ukrajinský numizmatik Kotljar (Котляр 1965), hoci upriamoval pozornosť len na ofciálne razby mincí. Považoval ich však za základný zdroj poznatkov o vý- robných postupoch falšovateľov. Podrobnejšie postup výroby pravých i falošných mincí v stredoveku a novoveku spracoval Bojko Gagarin (Бойко-Гагарін 2017) v osobitnej publikácii. Kocur (Коцур 2013) označil výskum výrobných postupov falošných peňazí ako jeden z ak- tuálnych smerov bádania numizmatiky a to špeciálne historickej vede. Zavedenie papierových platidiel v Európe postavilo falšovateľov pred nové výzvy. Zisk z falšovania papierových platidiel značne vzrás- tol, no falšovatelia museli zvládnuť technológiu výroby papiera a tlače a napodobňovania stále nových ochranných prvkov. Účelom tohto príspevku je postupne ukázať proces výroby faloš- ných papierových platidiel v Ruskej ríši, od vyhľadávania surovín na samotnú tlač, výpočtu nákladov, ktoré falšovatelia museli na svoju činnosť vynaložiť, až po opis nápaditých spôsobov, akými podvodní- ci uvádzali potenciálnych rozširovateľov falzifkátov. Všetky uvedené informácie a údaje pochádzajú z trestných spisov vo fondoch štátnych historických archívov a z dennej tlače. To umožnilo získať čo najúpl- nejší a detailne spracovaný súbor poznatkov o technológiách použí- vaných falzifkátormi papierových peňazí v Ruskej ríši. Dokumenty, ktoré obsahujú aj technické podrobnosti o falšovaní peňazí sú veľmi zriedkavé. Zvyčajne totiž archívne pramene uvádzajú len poznat- ky o zachytení falzifkátov či zatknutí páchateľov, ale bez informácií o tom, ako ovládali techniku razby mincí alebo výroby papierových platidiel, v našom prípade ruských asignácií a štátoviek. Jednou z najvážnejších a zároveň počiatočných fáz výroby faloš- ných peňazí bolo získanie potrebného papiera. Údaje o akosti a druhu papiera zvyčajne obsahujú správy o výsledkoch expertíz vykonaných štátnymi orgánmi na ochranu proti známym typom falzifkátov, ktoré sa v režime utajenia rozosielali štátnym úradom a inštitúciám, kto- ré často prichádzali do styku s peňažnými hotovosťami (Коцур & Бойко-Гагарін 2019). Podozrivé papierové platidlá a cenné papiere sa zasielali na odbornú expertízu do Petrohradu do Štátnej ceninovej tlačiarne (Ekspedicija zagotovlenija gosudarstvennych bumag – ďalej EZGB). V roku 1833 vestník Ministerstva zahraničného obchodu in- Obr. 1. Falošná 25-rubľová štátovka vzoru 1872 z jednotlivých kúskov (oválny medailón s portrétom cára a vyznačenie hodnoty v rozetkách na rube sú zlepené). Súkromná zbierka Charkov Numizmatika 29.indb 57 3.9.2020 8:32:59