34 Acta fytotechnica et zootechnica 2/2012 Cyril HRNČÁR, Jozef BUJKO ZOHARY, D. 1992. Is the European plum, Prunus domestica L. a P. cerasi- fera EHRH. × P. spinosa L. allo-polyploid? In: Euphytica, vol. 60, 1992, no. 7, p. 75 – 77. ŽIAROVSKÁ, J. – RAŽNÁ, K. – SENKOVÁ, S. – ŠTEFÚNOVÁ, V. – BEŽO. M. 2012. Variability of Linum usitatissimum L. based on molecular markers. In: Journal of Agricultural and Biological Science, vol. 7, 2012, no. 1, pp. 50 – 58. ŽIAROVSKÁ, J. – BAČOVÁ, N. – HRUBÍKOVÁ, K. – BEŽO, M. 2009. Hodno- tenie kolekcie ľanu siateho (Linum usitatissimum, L.) retrotranspozónový- mi prajmermi pôvodom iných druhov metódou IRAP a REMAP. In: Acta fytotechnica et zootechnica, roč. 12, 2009, mimoriadne číslo, s. 701 – 711. Liahnutie je biologický proces, pri ktorom sa v oplodnenom vajci zárodok vyvíja na nového jedinca (Benková, 2008). Pre správny vývoj zárodku je nevyhnutné vytvoriť optimálne podmienky, dané najmä vhodným klimatickým prostredím (teplota, vlhkosť, výmena vzduchu, obracanie vajec a pod.). Na úspešnosť liahnutia vplývajú dva hlavné činitele. Prvým činiteľom je biologická hodnota násadových vajec, druhým činiteľom je vlastná technika liahnutia (Veterány, 2001). Biologická hodnota násadových vajec predstavuje komplex fyzikálnych, chemických a biologických vlastností vajec, ktoré podmieňujú ich optimálnu liahnivosť, dobrú životaschopnosť vyliahnutých mláďat a ich neskoršiu úžitkovosť (Baumgartner a Benková, 2006). Pre biologickú hodnotu násadových vajec je veľmi dôležitá dĺžka uskladnenia. Najvyššia liahnivosť sa dosahuje pri usklad- není násadových vajec do 7 dní. Pri uskladnení násadových vajec nad 14 dní sa už výrazne znižuje ich liahnivosť. Pri krátko- dobom uskladnení môže byť teplota okolo 20 °C (uskladnenie 3 až 4 dni). Pri uskladnení 6 až 7 dní môže byť teplota okolo 16 °C, pri dlhšom uskladnení násadových vajec by mala byť i nižšia. Relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť v rozmedzí od 55 do 75 % (Hrnčár, 2006). Pri nízkej relatívnej vlhkosti dochádza k rýchlejšiemu vysychaniu násadových vajec, zahusťuje sa ich obsah a tým sa znižuje liahnivosť a zvyšuje sa embryonálna mortalita. Naopak, pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu v uskladňovacích pries- toroch sa na škrupine násadových vajec kondenzujú vodné pary, čím vzniká vhodné prostredie pre rozmnožovanie pato- génnych mikroorganizmov (Veterány a Weis, 2001). Skladovanie násadových vajec po dobu dlhšiu než 7 dní je spojené s predlžovaním dĺžky liahnutia, poklesom liahnivosti a kvality jednodňových mláďat. Predhriatie násadových vajec pred skladovaním (PRESI) je navrhnuté ako metóda, ktorá môže znížiť negatívne účinky dlhodobého skladovania zmenou vývo- jovej fázy embrya. Počas predhrievania vajec pred skladovaním sú násadové vajcia inkubované po dobu 6 a 9 hodín, kedy je embryo vystavené teplote 37,5 °C, čo umožňuje embryonálny vývoj zárodkov do štádia, pri ktorom sa predpokladá, že sú odolnejšie voči dlhodobému skladovaniu, než vývojová fáza embrya hneď po znesení vajca (Vitásková et al., 2010). Po znesení vajca je zárodok vystavený rôznym mikroklima- tickým podmienkam, ktoré môžu ovplyvniť životaschopnosť embrya, liahnivosť a kvalitu jednodňového mláďaťa. Jedným z najdôležitejších faktorov vplývajúcich na vývoj zárodku v násadovom vajci je teplota (Mahmud et al., 2011). Reijrink et al. (2008) uvádzajú, že vývojové zmeny v zárodku nenastávajú pri teplotách pod 20 °C a táto teplota býva označovaná ako „fyziologická nula“. <http://eurisco.ecpgr.org/> (13.2.2012) Kontaktná adresa: Ing. Slavomíra Senková, Katedra genetiky a šľachtenia rastlín, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 01 Nitra, tel.: 421 37 641 48 11, e-mail: slavomira.senkova@ uniag.sk Acta fytotechnica et zootechnica 2 Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, 2012, s. 34 – 37 VPLYV PREDHRIATIA NÁSADOVÝCH VAJEC PRED SKLADOVANÍM NA LIAHNUTIE HYDINY EFFECT OF PRE-STORAGE INCUBATION OF HATCHING EGGS ON HATCHABILITY OF POULTRY Cyril HRNČÁR, Jozef BUJKO Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Present study reports the effect of two different pre-storage incubation (PRESI) periods (6 and 12 hours) on hatchability and embryo mortality of chickens. All 450 hatching eggs which were obtained from a parent flock of Oravka were divided into three groups containing 50 eggs each with three replicates. Control group without PRESI was stored 10 days under controlled conditions (temperature 15 °C, relative humidity 70%), group PRESI 6 was being heated at 37.5. °C for 6 hours and stored 10 days at control storage conditions, group PRESI 12 was being heated at 37.5 °C for 12 hours at control storage conditions in period of 10 days. Hatching eggs were incubated in commercial incubator F500S in standard conditions for chicken hatching. The result was that hatchability was positively affected by pre-storage incubation, with hatchability 81.54, 92.81 and 88.04%. Maximum embryo mortality we recorded in the control group (12.93%), while PRESI 6 had minimum mortality (3.23%). Pre-storage incubation did not affect length of incubation and live weight of one-day chickens. Incubation of hatching eggs for pre-store incubation in 6 hours was effective in comparison with long-term heating in all tested parameters. Keywords: hatching, chicken, pre-store incubation, hatchability, embryo mortality