ISBN 978-80-89567-22-5 Martin Homza et al. Svätopluk v európskom písomníctve IBRI HISTORIAE SLOVACIAE Monographiae [XI] Výskum svätoplukovskej problematiky možno vnímať v dvoch navzájom previazaných rovinách. Jednou je rekonštruovanie osoby historického Svätopluka I. († 894) na základe zachovaných dobových prameňov a neskorších relevantných naračných textov, ktoré sa spätne (retrospektívne) vracajú k obdobiu jeho panovania. Druhou je legenda, ktorá okolo neho vznikla – teda skúmanie postavy Svätopluka a jeho obrazu, ako sa premieta v legendách. Predmet historicky rekonštruovateľnej postavy najslávnejšieho veľkomoravského vládcu je prakticky vyčerpaný. Veľmi ťažko totiž predpokladať, že by sme v dnešnej dobe našli ešte nove nepoznane pramene k tejto problematike. Oproti tomu svätoplukovská legenda – ako sme súbor stredovekých a novovekých rozprávaní o Svätoplukovi I. pracovne nazvali – je takmer nespracovaná. Tato legenda akoby v sebe od obdobia svojho vzniku pred vyše 1120 rokmi uchovávala akési tajomstvo. A dýcha nim dodnes. Cieľom našej súbornej prace je nielen zamyslieť sa nad týmto fenoménom, a pokiaľ možno aspoň z časti poodhaliť rúšku zo záhady, prečo i dnes legendárny Svätopluk I. nadchýna a irituje zároveň. Nechceli sme teda odpovedať na klasickú otázku kritickej pozitivistickej historiografe „Ako sa veci stali? Akým naozaj Svätopluk I. bol?“, ale: „Prečo na veci nazeráme tak, ako nazeráme?“ Ale pýtali sme sa aj konkrétne, napríklad „Prečo Svätopluk I. v dejinách Slovákov, Moravanov a Čechov musí, respektíve nesmie byť kráľom?“ (Z úvodu prof. Martina Homzu) V edícii Libri historiae Slovaciae okrem iného vyšlo: Martin Homza: Uhorsko-poľská kronika. Matúš Kučera: State a články k slovenskému stredoveku. Richard Marsina: Ku koncepcii a vývoju slovenskej historiografe. Svätoplukovská tematika patrí k pertraktovaným témam v slovenskom kultúrnom prostredí už po celé stáročia. Týka sa to historickej spisby, krásnej literatúry a prakticky všetkých ďalších umeleckých druhov. V slovenskej historiografi posledných rokov však okrem populárneho spracovania profesora Matúša Kučeru komplexnejšie spracovanie svätoplukovskej problematiky chýba. Oživiť odbornú diskusiu si teda zobrala za cieľ táto kniha, čo možno považovať za užitočné aj vzhľadom na to, že postava Svätopluka sa stala pertraktovanou v širších spoločenských súvislostiach. Zámerom autorského kolektívu bolo čo najpodrobnejšie zmapovať stopy, ktoré zanechala svätoplukovská problematika v najstaršom písomníctve, ale aj v dejinnom priebehu historiografe, a to nielen slovenskej (uhorskej), ale i moravskej, českej i širšej európskej. Zostavovateľ kolektívnej monografe a autorom úvodných textov, profesor Martin Homza, metodologicky zdôvodnil aspekty skúmania svätoplukovskej legendy a zaoberal sa jej genézou a funkciami v stredovekej slovenskej i uhorskej historiografi. Ďalší autori rozšírili sledovanú tému o jej bulharské (Boris) a franské (Svätopluk Lotrinský) paralely, o rozpracovanie obrazu Svätopluka v prameňoch jednotlivých historických období, či o zhodnotenie folklórneho pozadia svätoplukovskej legendy. MARTIN HOMZA ET AL. SVäTOPLUK V EURóPSKOM PíSOMNíCTVE