„ORBIS LINGUARUM“, VOLUME 19, ISSUE 2 DOI: https://doi.org/10.37708/ezs.swu.bg.v19i2.5 40 KOMUNIKAČNÉ FUNKCIE SLANGU A ARGOTU Lenka HALUZOVÁ, Juraj HLADKÝ Trnavská univerzita v Trnave, Slovakia Е-mail: jurhladky@gmail.com COMMUNICATION FUNCTIONS OF SLANG AND CANT/ARGOT Lenka HALUZOVÁ, Juraj HLADKÝ University of Trnava, Slovakia Е-mail: jurhladky@gmail.com ABSTRACT: This brief overview deals with the definition of sociolects in Slavic and non-Slavic linguistics. It presents the historical development of slang and cant/argot research in the Slovak Republic and the Czech Republic, as well as the similarities or differences in the definitions of basic terms. It pays attention to the classification of some facultative slangs from an exclusive environment (e.g. criminal). In the last decades, some slangs have been inappropriately characterized as argot. When classifying sociolects, the type of social environment and the social status of the person are often overestimated. Insufficient attention is paid to the communication functions of the sociolect in society and outside, the communication space and the communication potential of the sociolect. Attention is also paid to argot and its inappropriate definition as “the secret language of the low/excluded social groups”. In the case of argot, specific codes can only be identified by a member of a closed community who knows rules for the use of specific verbal or non-verbal codes. Argot may arise and exist in the environment where two antagonistic groups occur. Therefore, argot is not a language of low/excluded social groups, it only has a cryptic function. It is a discrete strategy shielding the communication goal and its occurrence is expected only in a small group of communicators. It has a low communication potential and a radius that is concentrated inside the community. The user of argot can potentially be anyone in any environment, regardless of the motivation for secrecy of communication. KEYWORDS: sociolect, slang, argot/cant, communication potential, communication goal, cryptic function, social status Úvod Ukazuje sa, že podnes nie je v odbornej literatúre dostatočne vyriešený problém definovania slangu a argotu vo vzťahu k ich komunikačným funkciám v konkrétnom komunikačnom prostredí a k ich komunikačnému potenciálu. Každý národný jazyk tvorí vnútorne diferencovaný systém, v ktorom v zhode s jeho sociálne podmienenou stratifikáciou možno hovoriť o sociálnych nárečiach. Tie boli v minulosti nazývané aj špeciálnymi či pracovnými nárečiami, v českom lingvistickom prostredí aj hantýrkou (Hubáček, 1981, s. 9). V súčasnosti môžeme termín sociolekt vnímať ako hyperonymum (Radková, 2012, s. 9) pre neštruktúrne útvary či vrstvy národného jazyka (napr. slang i argot). Sociolekty sa väčšinou vyznačujú absenciou vlastnej gramatiky, realizujú sa len na báze štruktúrnych útvarov a vyznačujú sa vlastnou, špecifickou lexikou – má charakter hovorovosti, neoficiálnosti. Sociolekt, sociálny dialekt alebo sociálne nárečie môžeme vo všeobecnosti vnímať ako súbor nespisovných jazykových prostriedkov, ktoré sa vyznačujú používaním v špecifickej profesijnej, záujmovej či inej sociálne kompaktnej skupine. Slang a argot v slovenskej lingvistike V slovenskej lingvistike až v 40. rokoch 20. storočia štrukturalistická jazykoveda jasne naznačila hranicu medzi teritoriálnymi a sociálnymi nárečiami a utvorili sa podmienky na teoretický výskum sociolektov. Teoretické poznatky o sociolektoch neskôr zhrnul L. Dvonč v príspevku s názvom K otázke sociálnych ,,nárečí“ (1957, s. 180 – 183). Medzi prvé práce z tejto oblasti patrí výskum J. Felixa, ktorý sa v 50. rokoch začal venovať lexike pašeráckeho a šmelinárskeho prostredia a tzv. argotu vandrovných remeselníkov a obchodníkov. Na prelome 50. a 60. rokov sa problematike prakticky venovalo aj nárečové oddelenie vtedajšieho Ústavu slovenského jazyka SAVU. V spolupráci s viacerými fakultami sa zbieral materiál pre Atlas slovenského jazyka a každá zo zapojených fakúlt plnila inú čiastkovú úlohu. Katedra slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského spracúvala terminológiu zanikajúcich remesiel, študentskému slangu sa