RUSKÉ DENNÍKY AKO INTERSEMIOTICKÝ PREKLAD DAGMAR INŠTITORISOVÁ Filozofcká fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou využitia prekladových stratégií pri vytváraní typov recipientských interpretácií. Autorka sa v úvodných častiach venuje všeobecnej charak- terizácii chápania problematiky prekladu v divadelnom umení, rámcovo sa zaoberá aj problé- mom polytextovosti divadelného diela a permanentnej performatívnej významovej či výrazo- vej otvorenosti dramatického/inscenačného textu vo vzťahu k danej téme. V exkurze do histórie a súčasnosti prekladu, a to najmä vo vzťahu k divadelnému/dramatickému umeniu, poskytuje väčší priestor Aristotelovi, ruskému lingvistovi Romanovi Osipovičovi Jakobsonovi, sloven- skému teatrológovi Petrovi Karvašovi a literárnemu vedcovi Antonovi Popovičovi. Dôvodom je často zásadný podiel uvedených osobností pri chápaní problematiky intersemiotického pre- kladu a možnosti aplikácie výsledkov ich výskumov pre divadelné/dramatické umenie. Záver príspevku patrí analýze sémantických posunov inscenácie Ruské denníky (Slovenské národné divadlo, 2019) podľa semiotickej klasifkácie prekladov Romana Jakobsona. Kľúčové slová: recipientská interpretácia, divadelné dielo, polytextovosť, intersemiotický pre- klad, Roman Osipovič Jakobson, aplikácia, limity, Ruské denníky Zámerom a ambíciou recipientskej interpretácie umeleckého diela – aj vzhľadom na jej holistický a hermeneutický základ – je snaha vypovedať o skúmanom fakte čo najúplnejšie, najcelistvejšie a najdôslednejšie. Celostné uchopenie je v prípade di- vadelného umenia veľmi komplikovaným a náročným činom. Vyplýva to z členitej, rozmanitej a zložitej štruktúry divadelnej inscenácie, a tiež z toho, že divadelný zna- kový systém využíva či rozvíja aj iné znakové systémy (výtvarné, literárne, hudobné, tanečné umenie atď.). Na úrovni textu – tak dramatického, aj ako inscenačného – je možné divadelný tvar zo štrukturalistického hľadiska i z hľadiska teórie textu ozna- čiť za polytextový systém. Pre každý prvok v jeho okolí je príznačná i kontextovosť, ktorá v rozhodujúcej miere ovplyvňuje konotačnú čitateľnosť jednotlivostí tvaru aj jeho celku. Zároveň sa celý znakový systém vyznačuje nestabilnosťou, ktorá vyplý- va z nemožnosti jeho výrazovej a významovej fxácie vcelku, čo je jednou z ďalších príčin veľkej rozmanitosti prístupov k uchopeniu jeho koncepčného jadra. 1 Jednou z odpovedí na otázku, ako vytvoriť také vyjadrenie o recipovanom umeleckom diele, ktoré nebude neprimerane obsiahle, je možnosť pozrieť sa na problematiku prostred- níctvom teórie prekladu, semiotiky a vzťahov medzi nimi. 1 Podľa INŠTITORISOVÁ, D. Divadelná interpretácia ako tvorivé imaginatívne bytie v procese. In INŠTITORISOVÁ, D. Interpretácia divadelného diela. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2010, s. 91 – 92. Štúdie Slovenské divadlo – 2020 – ročník 68 – číslo 2 DOI: 10.31577/sd-2020-0012