SLAVICA SLOVACA • ROČNÍK 57 • 2022 • ČÍSLO 1 47 JARMILA KREDÁTUSOVÁ ∗ Z porovnávacieho výskumu o mentalite Slovákov a Ukrajincov: Obraz Slovákov v slovenských a ukrajinských textoch v národných korpusoch 1 KREDÁTUSOVÁ, J.: From a Comparative Study on the Mentality of Slovaks and Ukrainians: The Image of Slovaks in Slovak and Ukrainian Texts of National Corpora. Slavica Slovaca, 57, 2022, No 1, pp. 47-57 (Bratislava). The image of Slovaks in Slovak and Ukrainian journalism is part of a broader comparison of research on the men- tality of Slovaks and Ukrainians and contributes in the theory of knowledge to the linguistic and cultural image of both nations. In the study, the author describes those components (schemes and constructs) that have appeared in Slovak journalism over the past decade, as well as in Ukrainian journalism for the same period. It is therefore a matter of looking at the Slovaks from the inside (by themselves) and from the outside (by their neighbors – the Ukrainians). The author works with the corpus collocative method as one of the linguistic research methods and helps with the description with the method of psycholinguistics. Slovaks, Ukrainians, mentality, journalistic text, Slovak language corpus, Ukrainian language corpus, collocate, component, scheme. 0 ÚVOD Vedecké spracovanie témy mentality v celosvetovom meradle trvá už viac ako 150 rokov. Vyskytuje sa v pojmovo-kategoriálnom systéme filozofie a tiež vo filozofii kultú- ry ako samostatnej vednej disciplíny, ale aj v iných vedných disciplínach ako sú socioló- gia, psychológia, estetika, história a iné. Tento pojem bol najskôr zaužívaný vo filozofii. Zaviedol ho ešte americký vedec R. Emerson v 40. – 50. rokoch 19. storočia. On sám považoval otázku „ducha“ a duchovna i morálky za centrálny problém transcendentál- nosti. Jeho ponímanie mentality však malo najskôr mystický význam a dlhý čas sa toto ponímanie vo filozofii a kulturologickej literatúre nepoužívalo. V 2. polovici 20. storočia bol tento pojem vypožičaný od historikov a psychológov. Pojem sa ujal najmä vďaka historikom tzv. školy Annales. Vo svojich výskumoch ho používali M. Block, L. Febvre, G. Duby a iní. Trochu iným smerom sa vyvíjala historická etnopsychológia. Tu treba spomenúť výskum W. Wundta v oblasti skúmania psychológie národov a zvlášť L. Lévyho-Brühla (skúmal ar- chaické spoločenstvá), na ktoré nadväzovala škola Annales a na Ukrajine z neho vychádzal O. O. Potebňa, 2 keď písal práce o jazyku a myslení (o ich historicko-kultúrnych aspektoch), o mýtoch, folklóre a slovesnosti v jazyku. Mytologické aspekty mentality skúmal napr. J. G. Frazer ako sociálny antropológ v antických civilizáciách a náboženstvách. Mentalite ∗ Doc. Mgr. Jarmila Kredátusová, PhD., Katedra ukrajinistiky, Inštitút ukrajinistiky a stredoeurópskych štúdií, Filozofická fakulta, Prešovská univerzita, ul. 17. novembra 1, 080 78 Prešov. 1 Táto štúdia je výstupom z projektu VEGA 1/0060/19 Slovenské medzijazykové a medziliterárne vzťahy (západoslovanský a východoslovanský kontext). 2 Потебня, А. А.: Мысль и язык. Київ, 1993; Потебня, А. А.: Слово и миф. Москва, 1989. https://doi.org/10.31577/SlavSlov.2022.1.4