175 Historizujúca koncepcia spoločenskej zmluvy J.J. Rousseaua ako kritika modernej spoločnosti Ciprian Turčan Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky, FF UKF Kľúčové slová: ľudská prirodzenosť, spoločenská zmluva, dejiny, sociálna kritika, Rousseau. Abstract: The present article tries to interpret the historicist concept of social contract JJ Rousseau, presented in Discourse on the origin of inequality among men, as a critique of modern society which defines the scope of everything that is artificial and acquired in human life, thus what may be subjected to constructive criticism and possible change. Úvod Rousseaova morálna a politická filozofia predstavuje radikálnu kritiku sociálnych pomerov a politických princípov ancien regíme. Jeho okrídlená fráza „človek sa narodil slobodný, no všade je v okovách“ však syntetizuje zdrvujúcu kritiku namierenú nielen proti francúzskemu absolutizmu 18. storočia, ale v zásade proti modernej spoločnosti ako takej. Podľa Reiserta bol Rousseau „prvým moderným kritikom modernity“, čo znamená, že na jednej strane prijal základné predpoklady modernej filozofie o tom, že vedecké skúmanie má byť vedené rozumom a nie zjavením, že pri skúmaní sveta treba vychádzať z prírodných vied, že legitímna autorita vzniká konsenzom, avšak na strane druhej kritizuje moderný svet, ktorý vzišiel práve z týchto princípov (Reisert 1996, s. 35). Navyše jeho kritika nezostala infertilná, podľa Straussa útekom zo sveta modernity k pred-modernému spôsobu myslenia Rousseau inici oval „druhú vlnu modernity: vlnu, ktorá priniesla nemeckú idealistickú filozofiu a romantizmus všetkého druhu vo všetkých krajinách“ (Strauss 1995, s. 44). To, čo Rousseauovi umožňuje efektívne kritizovať modernú spoločnosť je jeho chápanie ľudskej prirodzenosti a prirodzeného stavu, ktoré rozvíja v Rozprave o nerovnostiach. V kontexte jeho teórie spoločenskej zmluvy zohrávajú tieto